SK

Verejný prenos štátnej skúšky vysokej školy z pohľadu GDPR

Na vysokých školách momentálne prebiehajú štátne záverečné skúšky. Okrem online komunikácie je snaha online sebaprezentácie, nielen v súkromnom sektore, ale aj v prostredí vysokých škôl. Vysoká škola môže vykonávať verejný prenos vzdelávacej činnosti alebo obhajoby štátnych záverečných prác. Ako na to nahliadať z pohľadu ochrany osobných údajov?

Ustanovenie, ktoré bolo doteraz takmer nepovšimnuté akademickou obcou, začína ožívať. Konkrétne dávame do pozornosti ustanovenia § 108 ods. 8 a 9 zákona o vysokých školách, ktoré znejú „Vysoká škola je oprávnená zo vzdelávacích činností vyhotovovať zvukový záznam alebo audiovizuálny záznam v rozsahu nevyhnutnom na vedecké účely a študijné účely. Vysoká škola môže vykonávať aj verejný prenos vzdelávacej činnosti, najmä verejný prenos prednášky alebo verejnej časti štátnej skúšky alebo verejný prenos verejnej časti rigoróznej skúšky, verejnej časti obhajoby rigoróznej práce, obhajoby habilitačnej práce, habilitačnej prednášky a inauguračnej prednášky. Verejná časť štátnej skúšky, verejná časť rigoróznej skúšky a verejná časť obhajoby rigoróznej práce sa považujú za verejné aj vtedy, ak vysoká škola zabezpečí ich verejný priamy prenos. Verejná časť obhajoby habilitačnej práce, habilitačná prednáška a inauguračná prednáška sa považujú za verejné aj vtedy, ak vysoká škola zabezpečí ich verejný audiovizuálny priamy prenos".

Zvukové alebo audiovizuálne záznamy zo vzdelávacích činností vysokej školy z pohľadu GDPR

Sú to ustanovenia na prvý pohľad nevinné, ale ich nedokonalosť je vnímateľná až vtedy, keď im venujeme pozornosť. Zatiaľ čo prvá veta ods. 8 je pomerne konkrétna a presná, čo do splnenia aspoň základných náležitostí týkajúcich sa spracúvania osobných údajov a účelu spracúvania. Veď posúďme „Vysoká škola je oprávnená zo vzdelávacích činností vyhotovovať zvukový záznam alebo audiovizuálny záznam v rozsahu nevyhnutnom na vedecké účely a študijné účely“. Legislatívne ustanovenie síce chabo, ale predsa limituje v tom,  čo je možné spracúvať primárne a čo možno ako nadstavbu, ale podstatné je, že tu je prítomný účel spracúvania, uvedený ako „vedecké a študijné účely“. Teda sa môžeme stretnúť s tým, že školy disponujú nahrávkami hlasov profesorov alebo audiovizuálnych záznamov prednášok, na ktorých sú študenti zachytení zväčša odzadu a primárne je snímaný profesor, alebo učebná látka, ktorú vysvetľuje. K takto vyhotoveným nahrávkam majú prístup, alebo by mali mať prístup študenti, ktorých sa prednáška týka.

Verejný prenos obhajoby záverečnej práce z pohľadu GDPR

Posúďme textáciu ustanovenia z pohľadu GDPR „Vysoká škola môže vykonávať aj verejný prenos vzdelávacej činnosti, najmä verejný prenos prednášky alebo verejnej časti štátnej skúšky alebo verejný prenos verejnej časti rigoróznej skúšky, verejnej časti obhajoby rigoróznej práce, obhajoby habilitačnej práce, habilitačnej prednášky a inauguračnej prednášky. Verejná časť štátnej skúšky, verejná časť rigoróznej skúšky a verejná časť obhajoby rigoróznej práce sa považujú za verejné aj vtedy, ak vysoká škola zabezpečí ich verejný priamy prenos. Verejná časť obhajoby habilitačnej práce, habilitačná prednáška a inauguračná prednáška sa považujú za verejné aj vtedy, ak vysoká škola zabezpečí ich verejný audiovizuálny priamy prenos.“.

Fakt, že vysoká škola môže, nemá ustanovenú povinnosť spôsobuje, že možné uplatnenie právneho základu v zmysle čl. 6 ods. 1 písm. c) zákonná povinnosť je v tomto prípade minimálne sporné. Škola disponuje možným oprávnením, no ustanoveniu chýba rázny charakter, kedy by sme mohli hovoriť o plnení povinnosti. Ustanoveniu tiež chýba určenie účelu, pre ktorý má vysoká škola verejný prenos napríklad verejnej časti štátnej skúšky vykonávať. Verejný prenos nemá vzdelávací rozmer, nejde o vzdelávanie, teda prednášku, ale o skúšku konkrétnej osoby konkrétneho študenta, ktorému zo zákona o vysokých školách nie je ustanovená povinnosť sa takémuto prípadnému spracúvaniu, ktorému sa asi nevyhne, podrobiť.

Takto nekonkrétne formulované ustanovenie o spracúvaní (nespracúvaní) stavia študenta do neľahkej pozície, kedy sa môže stať, že vysoká škola bude chcieť robiť verejný prenos a študent nebude chcieť byť snímaný, nakoľko mu to zákon ani neustanovuje. Ako škola rozsekne tento uzol? Nemá páku na študenta, aby mu prikázala, že to má povinné, no zároveň sa domnievame, že nie je možné voči takémuto uvedomelému študentovi zo strany školy uplatňovať akékoľvek sankcie. V zmysle zákona o vysokých školách nemá študent povinnosť takéto spracúvanie strpieť a preto sa za týchto okolností a takto formulovaného ustanovenia črtá niekoľko riešení uskutočniteľných tak, aby boli aspoň minimálne dodržané aj ustanovenia GDPR.

Napriek tomu, že škola môže vykonávať verejný prenos, mala by rešpektovať to, že nikde v zákone o vysokých školách nemá študent, a povedzme si, ani člen skúšobnej komisie, povinnosť strpieť spracúvanie jeho podobizne počas odpovede na štátnej skúške. Škola preto z nášho pohľadu môže vykonávať verejný záznam z dostatočnej vzdialenosti tak, aby študent nebol takýmto zaznamenávaním priamo rušený a ovplyvnený a identifikovaný. Prípadne, ak by škola chcela byť naozaj vzorová, domnievame sa, že v prípade takto formulovaného ustanovenia je možné ako podporný a dodatočný právny základ použiť súhlas študenta, ktorý tak dobrovoľne vyjadrí, že chce byť snímaný. V takomto prípade však súhlas len supluje nedokonalosť legislatívy a je otázne, ako by sa na takéto riešenie pozeral dozorný orgán. Takéto riešenie je na hrane GDPR, ak nie za ňou. Na strane druhej, je možné na vec nazerať aj tak, že nakoľko v ustanovení nie je „mandát“ na spracúvanie osobných údajov ako študentov, tak členov skúšobnej komisie, žiadne spracúvanie nesmie vysoká škola v tomto smere vykonávať. Čo ale v praxi spôsobuje nevykonateľnosť ustanovenia ako celku.

Na záver tejto malej akademickej úvahy a s ohľadom na vystresovaného študenta, ktorý pri pohľade do kamery asi vypustí posledné zvyšky odvahy je na mieste otázka, celkom vážna, prečo sa do praxe dostávajú ustanovenia, ktoré majú potenciál spôsobiť viac škody a kolíznych situácií, ako úžitku? Zostáva veriť, že toto nebolo úmyslom autora ustanovenia, a že ešte skôr, ako prípadná sporná prax poukáže na nedostatky formulácie sa ustanovenie nestane kameňom konfliktov medzi  študentskou obcou a vysokými školami.

Každopádne študentom prajeme šťastné a úspešné vykonanie štátnej skúšky.

Ste vysokou školou, chceli by ste vykonať toto ustanovenie zákona správne, ale neviete ako? Neviete kde možno vnímať jeho hranice? Pokúsime sa nájsť riešenie. Píšte nám na info@isecure.sk